Výchova dieťaťa - tresty a odmeny

Annegret Weikert má 2 vlastné deti a 1 v pestúnskej starostlivosti. Už sú takmer dospelé. Okrem toho, že je matkou, má zároveň pedagogické a terapeutické vzdelanie. Jej kniha ma zaujala a tie najzaujímavejšie poznámky si chcem zachovať.

Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!

Následky ako prostriedky učenia
Ako často ste už nadávali, vyhrožovali a lamentovali keď si dieťa vonku v mraye už po desiaty krát dalo dolu čiapku? Ako často ste sa hnevali nad špinavými ponožkami po celej izbe? Patríte k matkám, ktoré deťom čiapku vždy znovu nasadia a ponožky pozbierajú? Jednáte tak s vierou, že to dieťa raz ocení, že ste dobrá matka. Keď už je toho moc, začnete kričať alebo deti potrestáte domácim väzením, zastavením vreckového alebo odmietaním lásky. Takéto chovanie vzbudzuje odpor a nabáda k meraniu síl. Keď vydržíte a umožníte dieťaťu, aby si niečo skúsilo alebo urobilo, napriek tomu že vy dokážete predvídať možné následky, umožníte mu tým optimálnu formu učenia. Na vlastnej koži pocíti, aké dôsledky má jeho chovanie. Bez čiapky mú budú mrznúť uši a k tým super rifliam si bude musieť dať hnusné ponožky, lebo len tie zostali čisté. Samozrejme opäť treba prihliadať na vek, nemôžete dvojročné dieťa nechať vyliezť na rebrík a povedať si že keď spadne, tak si nabudúce dá pozor. Ale keď dvojročný syn vyleje pohár vody, môžete mu dať utierku aby to po sebe utrel.

Odmeny
Odmenou ukazujete vďačnosť a prejavujete, že si ceníte výkonu dieťaťa. Odmenou však nemusia byť iba peniaze, hračka alebo výlet. Odmeniť môžete aj žiarivým úsmevom a vetou: "Som na teba veľmi hrdá." Dieťa chce byť vo svojej podstate dobré. Dajte najavo, že si ceníte jeho snahu a že zlý výsledok neporuší vzájomný vzťah. Ak sľúbite ako odmenu výlet, mali by ste dodržať miesto aj čas, nedodržaný sľub dieťa zraňuje.
Dieťa by malo mať skúsenosť, že v živote rodiny je nutné určité veci zariadiť každý deň. Upratovať, prať, variť, žehliť, auto umyť, pokosiť trávu. Čím je staršie, tým viac sa na týchto veciach môže podieľať. Dieťa tiež žije v rodine a musí prispieť svojim dielom. Ak mu chcete platiť, je to pre neho príjemné ale nemusí to byť a naopak, nič nehovorí proti tomu, aby ste mu občas nevylepšili vreckové alebo poslali ho pre zmrzlinu. Deti sa z peňazí tešia a tiež majú priania ktoré si chcú splniť.

Tresty
Ak chcete dieťa vychovať k sebadôvere a zmyslu pre zodpovednosť, mali by ste ho motivovať k správnemu chovaniu namiesto trestania. Ak prikročíte k trestom ako bitie, zamykanie do izby alebo odmietanie lásky, znamená to, že dieťa ponížite, samo o sebe nezmýšľa dobre, je vzdorné a agresívne a prispôsobuje sa iba povrchne.
Ak je dieťa drzé alebo neporiadne, nerobí si úlohy alebo prišlo domov neskoro, musíte samozrejme jednať. Ak to necháte len tak, nemá dôvod meniť svoje správanie. Je dôležité reagovať tak, aby dôsledok (trest) mal význam a donutil dieťa k správnemu správaniu namiesto občasného zamedzenia nesprávneho chovania. Na to potrebujete svoje dieťa poznať a rozumieť jeho správaniu, určiť hranice a byť dôsledný pri ich dodržovaní.
Trest by mal nasledovať v bezprostrednej nadväznosti na chybné správanie. Ak si dieťa neurobí úlohu, nemá zmysel mu krátiť o týždeň vreckové. Radšej zistite, čo zdržuje dieťa od toho, aby sa na úlohy sústredilo. Tu začnite s riešením.

Trest nemá byť príliš tvrdý, dieťa musí mať možnosť chybovať aby sa na tom mohlo poučiť.
Netrestajte ničím, čo by ste chceli aby robilo rado a dobrovoľne, napr. domáce práce.
Netrestajte dvakrát! Keď dieťa spadne a odrie si koleno tak ho to už bolí. Nie je nutné k tomu ešte nadávať.
Buďte dôslední v realizácii následkov. Ak niečo zakážete a hneď zase povolíte, nepôsobí to dôveryhodne.
Priznajte ak niekedy urobíte chybu. "Ako som sa rozčúlila. Možno som ťa potrestala až príliš. Je mi to ľúto a rada by som to zobrala späť a potrestala ťa miernejšie."
Buďte príkladom a netrestajte dieťa za niečo, čo sami robíte. Keď dieťa potrestáte za klamstvo a sami na tom s úprimnosťou nie ste najlepšie, je to trápne.
Ak nejaký konflikt vrcholí, môže byť užitočné dať si pauzu a rozmyslíte si, čoho si na dieťati vážite. To umožní navodiť emocionálnu rovnováhu. Problém potom riešite vecnejšie.

Kritika
Ak sa vaša pozornosť zameriava viac na chyby než na schopnosti dieťaťa, najskôr sa tu významne odrážajú skúsenosti z vlastného detstva. Všetko čo ste urobili bolo samozrejmosť, väčšia pozornosť bola iba keď ste niečo urobili zle. Následkom je, že ste si verili čím ďalej tým menej a rástol váš strach z chýb. Kritikou ukazujete, že dieťaťu málo veríte.
Kritizujte tak málo, ako je to možné.
Rozvíjajte pozitívny prístup k chybám, sú tu na to, aby ste za s nich poučili.
Podporujte dieťa ak chce niečo urobiť lepšie a ukážte mu ako na to.
Občas si nastavte zrkadlo a s nadhľadom sa pozrite, ako sa k dieťaťu chováte.
Premýšľajte, či je krititka oprávnená. Nie ste iba vynervovaní, unavení a nehľadáte ventil ako si uľaviť?
Pokiaľ vyjadríte kritiku, zvoľte správny okamih. Je lepšie, keď si večer v kľude sadnete a preberiete čo sa stalo než aby ste v danej situácii reptali.
Namiesto: "Prepánajána, čo si si to zase navliekla?" skúste: "Viem, že tie rifle rada nosíš, už sú ale naozaj dosť obnosené, čo keby sme ich vyhodili a kúpili ti nejaké nové?"