Annegret Weikert má 2 vlastné deti a 1 v pestúnskej starostlivosti. Už sú takmer dospelé. Okrem toho, že je matkou, má zároveň pedagogické a terapeutické vzdelanie. Jej kniha ma zaujala a tie najzaujímavejšie poznámky si chcem zachovať.
Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!
Agresie sú výrazom zlosti, naštvania a frustrácie. Zlosť a hnev patria k základným emóciám človeka. Niekedy nevieme, ako so zlosťou naložiť ale vieme, že sa nám uľaví, keď môžeme zlosť vykričať alebo buchnúť do stola.
Ako reagujete keď sa dieťa správa agresívne? Tiež agresívne? Tým vyvolávate mocenský súboj, ktorý v prvom kole možno vyhráte ale dlhodobo strácate s dieťaťom kontakt čo v dieťati vyvolá frustráciu a následne agresiu a ste v začarovanom kruhu.
Ak sa naopak snažíte o obnovenie harmónie, chlácholíte alebo sa tvárite, že je všetko v poriadku, má dieťa dojem, že ho neberiete vážne.
Ukážte, že ste si všimli zlosť dieťaťa: "Vidím, že si rozčúlená.", a vecne sa na ňu spýtajte: "Čože ťa tak rozčúlilo?". Ak dokážete vo všetkom necítiť útok na vlastnú osobu, môžete sa vo vzťahu k dieťaťu dostať ďalej. Dieťa pocíti vaše pochopenie a uvedomí si vašu ochotu pomáhať mu s problémom.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára