Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!
Rituály v rodine
Rituály sú láskyplné zvyky, ktoré udávajú smer priebehu dňa, dávajú mu začiatok alebo koniec. Buď vzniknú nenápadne samy alebo sa utvárajú podľa potreby. Dávajú dieťaťu pocit bezpečia, pomáhajú znižovať úzkosť, hravo vedú dieťa k vybaveniu rôznych úloh, pomáhajú keď je nutné vyrovnať sa s meniacimi životnými podmienkami ako sú nástup do škôlky, rozvod, sťahovanie. Dieťa vie, že hoci má mamička cez deň veľa práce, tak večer príde k jeho postieľke a prečíta mu rozprávku. Vtedy ju má iba pre seba. To redukuje jeho strach a hoci sa mu nemôžte venovať celý deň, má pocit že sa o neho niekto stará a cíti sa v bezpečí. K rituálom môže patriť napríklad:
Budíte dieťa s pomocou obľúbenej bábiky či macíka.
Každý večer pred spaním spievate rovnakú pesničku, pomodlíte sa alebo prečítate rozprávku.
Pred spoločným jedlom sa chytíte za ruky a poprajete si dobrú chuť.
Raz do týždňa vynecháte televíziu a zahráte sa spoločenskú hru.
V nedeľu ráno si môže dieťa zaliezť k vám do postele, kde sa môžete v kľude porozprávať.
Po jedle trvajte na pol hodine odpočinku. Nastavte dieťaťu budík. Keď zazvoní, môže vás zobudiť alebo od vás niečo chcieť.
Keď si dieťa ublíži, zoberte ho do náručia a pofúkajte bolesť.
Keď má dieťa narodeniny, dostane tortu s toľkými sviečkami koľko má rokov.
Odpovedajte na otázky
Ste dospelí a možno ste sa odnaučili diveniu. Najúžasnejšie veci života sa stali banalitou. Keď sa syn vráti zo škôlky a spýta sa: „Maminka, necháte sa rozviesť?“, je to dôvod k údivu a nie je správne reagovať: „Hlupáčik, to vieš že nie.“. Z rozhovoru sa môžete dozvedieť o čom dieťa premýšľa a čo cíti. Dieťa vás často môže dostať do trápnych situácií, pri pokladni v nákupnom centre nie je najvhodnejší čas na vysvetľovanie ako sa bábätko „dostalo do bruška tej tučnej pani“. Ale keď otázku doma v kľude zodpoviete, dieťa si síce všimne, že vás otázkou na nesprávnom mieste dostalo do rozpakov ale zároveň vníma vašu ochotu pristúpiť na každú otázku. Ako ďaleko môžete zájsť pri odpovediach, záleží na veku dieťaťa. Ak neviete odpoveď na nejakú jeho otázku, tak to priznajte. Pre dieťa je dôležité, aby zistilo, že aj rodičia robia chyby a nevedia všetko. Čím skôr to pochopia, tým lepšie.
Vnímajte pocity
Keď dieťa plače, je smutné, keď dupe po hračkách, zlostí sa. A keď len tak sedí a nič nehovorí? Nie je vždy ľahké vnímať pocity, akceptovať a vyjadrovať ich. Nie len pre vaše dieťa ale aj pre vás samotných.
Základné emócie sú radosť, láska, smútok, zlosť a strach. Podľa toho, ktorú emóciu ste prejavili, reagovali vaši rodičia súhlasne alebo odmietavo. Keď ste boli smutní, utešili vás a vy ste sa naučili že je v poriadku byť smutný. Ak vás rodičia ignorovali alebo podceňovali („No snáď nebudeš hneď plakať.“), naučili ste sa, že nie je správne prejaviť smútok. Najprv ste plakali tajne a neskôr už vôbec nie. Podobne to cíti aj vaše dieťa. Na základe vašich skúseností ste možno neistí. Niekedy neviete, ako s emóciami svojho dieťaťa správne zaobchádzať. Ak sú vám prejavy temperamentu a pocitov vášho dieťaťa nepríjemné, budete sa snažiť uniknúť alebo zapadnete do starých vzorcov chovania. Vety plné klišé ako „ty sa ale vôbec nemusíš báť“, vyjadrujú nepochopenie pocitov dieťaťa a zraňujú jeho krehkú dušu.
Porozumenie signálom
V každom veku vysiela vaš dieťa signály, ktorými vás upozorňuje na svoje problémy. Používa gestikuláciu, mimiku a hlas.
Dojča kričí a pohybuje ručičkami, nožičkami. Kriví tvár a tým hovorí: Som hladný, smädný alebo ma niečo bolí, potrebujem kľud alebo zábavu, chcem aby ma niekto nosil.
Rodičia majú za úlohu naučiť sa rozumieť signálom svojho dieťaťa. A to nie je ľahké. Čím viac času s ním strávite, tým to bude jednoduchšie.
Reč a reč tela
Dieťa povyrastie a ďalším prostriedkom komunikácie sa stane reč. Sem patria nie len slová ale aj tón reči, rýchlosť, výška alebo hĺbka hlasu, výraz tváre, pohyby tela, postoj tela.
Čo mi dieťa hovorí?
Nočné mory, rozbíjanie hračiek súrodencov, okusovanie nehtov, cucanie palca, zaspávanie pri svetle - chovanie má vždy nejaký cieľ. Keď signály, ktoré dieťa vysiela, nie sú dlhšiu dobu alebo často vnímané, je nútené použiť výraznejšie prejavy, aby získalo potrebnú pozornosť a ohľady na svoje problémy. Dieťa nimi však môže reagovať aj na poruchy vo vzťahu rodičia-dieťa, vo vzťahu súrodencov a vo vzťahu medzi rodičmi.
Urobte si na dieťa čas.
Počúvajte čo vám hovorí a "čítajte medzi riadkami".
Ak si nie ste istí, opýtajte sa dieťaťa : "Chceš mi povedať, čo sa deje, z čoho si smutný, rozhnevaný?"
Urobte si čas a premýšľajte o sebe a reflektujte vlastné správanie, ste vyrovnaní, šťastní, chýba vám niečo, môžte niečo zmeniť k lepšiemu?
Ísť príkladom
Najlepším spôsobom učenia je, keď vás môže pozorovať. Priamy výklad nie je taký účinný. Dieťa vidí vaše spôsoby správania a napodobňuje ich. To čo robíte, berie vážne. Mali by ste:
Rešpektovať pravidlá.
Zvládať úlohy v rodine aj zamestnaní.
Domyslieť dôsledky svojich činov a priznať ich.
Nikomu svojím správaním neškodiť.
Mať otvorený prístup k ľudom, počúvať ich, rešpektovať ich.
Hovoriť o svojich pocitoch a myšlienkach.
Ukázať záujem.
Spolupracovať s ostatnými.
Urobiť si vlastný názor.
Rešpektovať názor druhých.
Zvažovať vždy klady aj zápory.
Rozhodovať sa.
Hádky riešiť férovo.
Hľadať spoločné riešenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára