Výchova dieťaťa - pravidlá a hranice

Annegret Weikert má 2 vlastné deti a 1 v pestúnskej starostlivosti. Už sú takmer dospelé. Okrem toho, že je matkou, má zároveň pedagogické a terapeutické vzdelanie. Jej kniha ma zaujala a tie najzaujímavejšie poznámky si chcem zachovať.

Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!

Buďte jednotní
I keď máte ako rodičia rôzne názory - otec povolí, zatiaľ čo matka zakáže - je vo výchove dieťaťa nutné zachovanie určitej jednoty spoločného smerovania výchovy. Môžete mať kľudne rôzne názory a postoje. Skôr než začnete jednať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise a stáť za ním. Dieťa sa tak naučí, že nejednotnosť nemôže využívať a nemôže stavať rodičov proti sebe. Že existujú rôzne názory a je ich možné tolerovať. Že správne vedená hádka je konštruktívna a môže skončiť dobrým výsledkom.

Pravidlá
Deti potrebujú pevné pravidlá. Predstavujú pevné body všedného dňa. Patrí k nim napríklad:
Kto kedy ráno vstáva.
Ako vyzerá rituál rannej hygieny a raňajok.
Kto a ako dlho môže zostať vonku.
Kto a akou mierou sa podieľa na domácich prácach.
Ako prebiehajú oslavy a sviatky.
V pravidlách sa prejaví aj niečo z vás, vaše postoje, ciele a metódy výchovy:
Čo sa v rodine považuje za správne a nesprávne, čo očakávate od svojich detí, aké máte normy a hodnoty, čo dieťa môže a čo už nie, ako máte zorganizovanú domácnosť...?
Neprítomnosť pravidiel plodí chaos. Dieťa cíti vašu nerozhodnosť. Na jednej strane ju môže využívať, na druhej strane môže trpieť pocitom nedostatočného bezpečia a predvídania udalostí.
Ak sa však nejaké pravidlo nepodarí po nejakej dobe začleniť do všedného dňa alebo ho sťažujú, mali by ste pravidlo prehodnotiť.
Pravidlá definujú vzájomné vzťahy, prepožičajú vám autoritu bez toho, aby ste boli autoritatívni.

Veľa rodičov vidí svoje dieťa také aké by ho chceli mať. A dieťa sa rýchlo naučí chovať tak, ako si myslí, že si zaistí náklonnosť a lásku svojich rodičov. Možno sa budete čudovať, čo vám bude o dieťati rozprávať kamarátka u ktorej prespí. Rodičia často zbytočne deti usmerňujú. Dieťa napríklad behá po dome a spieva. Rodičia žiadajú okamžite kľud namiesto aby povedali: "Ty máš dnes ale dobrú náladu." Dieťa sa naučí hlasnú a radostnú časť svojej osobnosti skrývať. Bude sa tak prejavovať iba tam, kde bude mať pocit, že si to môže dovoliť. Pravidlo kľudu tak omedzí slobodný rozvoj osobnosti a nemá teda zmysel.
Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo a keď vďaka nedôslednosti strácajú zmysel.

Problémy s pravidlami
Počujete od dieťaťa niekedy:"Stále sa ti niečo nepáči!", "Nikdy na mňa nemáš čas!"? Skúša sa vyhnúť pravidlám tým, že kričí, kňučí, plače, hnevá sa, provokuje, vlečie sa, vyhovára, predstiera neschopnosť alebo predstiera chorobu? Začne vo vás hlodať zlé svedomie a pýtate sam, či ste jednali správne? To je presne to, čoho chce docieliť! Nerobí to vedome. Ak majú pravidlá fungovať, mali by ste zvážiť a prípadne odstrániť:
Príliš nízku sebadôveru vo vlastné činy.
Neistotu vo svojich postojoch.
Nemáte jasno v tom, ktorým pravidlám dávate prednosť a ktoré odmietate.
Máte strach, že dieťa obmedzíte a natrvalo mu ublížite.
Ste unavení a vyčerpaní a už sa nechcete namáhať.
Nemôžete vydržať zlosť, odmietanie a odpor svojho dieťaťa vyvolaný zavedením pravidiel.
Pravidlá príliš často meníte, pretože nepočkáte dosť dlho až sa dostaví úspech.

Vymedzte hranice
Rovnako ako určené pravidlá tak i hranice vytvárajú rámec, v ktorom sa dieťa môže prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa. Dieťa by chcelo hranice stále rozširovať. Čím je staršie, tým dalej ho od seba necháte odísť. Vašou úlohou je chrániť ho pred nebezpečenstvom ktoré nevie samé odhadnúť. Dieťa veľmi skoro napr. zistí, že pri prechádzaní ulice má zastaviť na prechode, pozrieť sa doľava a doprava a keď nejde auto, môže prejsť. Tu je hranicou chodník na ktorom zostane stáť a odtiaľto sa rozhliadne. Ak hranicu prekročí bez rozhliadnutia, hrozí mu nebezpečenstvo. Toto je príklad, ako dieťa potrebuje hranice aby mohlo svoje hranice rozširovať.

Autorita a partnerstvo
Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad zdalo, autorita a partnerstvo sa nevylučujú. Pojem autorita podľa slovníku znamená vplyv a uznanie určitej osoby. Nemá to nič spoločné s diktátorskou túžbou po moci. Voči svojmu dieťaťu sa môžete chovať ako partner a napriek tomu určovať pravidlá. Ak svojmu dieťaťu splníte každé prianie a necháte so sebou "orať", samé vás svojimi poruchami správania prinúti konať.

Dôslednosť
Dieťa pri zvládaní problémov ešte nepoužíva rozum, jedná spontánne, ak nedostane čo chce, reaguje zlostne. Skúša pri tom hranice tak, že ich proste prekročí. Je to užitočné, lebo len tak zistí, kde sú hranice a tiež sa naučí rešpektovať hranice druhých. Podľa vašej reakcie sa učí pravidlá hry spoločného súžitia. To mu v budúcom živote uľahčí budovať uspokojivé vzťahy.
Často budete bezmocní, vyčerpaní, vynervovaní a rozhnevaní, zvlášť keď pocítite, že dieťa presadzuje svoje záujmy alebo nedodržuje pravidlá. Potom už budete vedieť že by bolo možno lepšie keby ste sa minule nenechali obmäkčiť. Nerobte si starosti! Každý robí chyby. Ale nerobte to často. Premýšľajte, čo sa s vami v situáciách keď sa necháte obmäkčiť deje a ako sa to dieťaťu podarí. Z toho vyvoďte dôsledky.

Ako byť dôsledný
Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržovaní raz určených pravidiel.
Chovajte sa priateľsky ale rozhodne.
Namiesto dlhého rozprávania, nadávania a vyhrážania jednajte. Ak dieťa stále necháva otvorenú zubnú pastu, zoberte ho za ruku, odveďte do kúpeľne a ukážte na pastu. Dieťa už bude vedieť čo má robiť bez toho aby ste čokoľvek povedali.
Vysvetlite dieťaťu zmysel konkrétnych pravidiel a upozornite na dôsledky ich nedodržania.
Odpúšťajte chyby ale nepoľavte. Nikto nie je dokonalý. Premýšľajte o tom, čo ste vy alebo dieťa urobili zle a aké to malo príčiny.