Výchova dieťaťa - konflikty, hádky

Annegret Weikert má 2 vlastné deti a 1 v pestúnskej starostlivosti. Už sú takmer dospelé. Okrem toho, že je matkou, má zároveň pedagogické a terapeutické vzdelanie. Jej kniha ma zaujala a tie najzaujímavejšie poznámky si chcem zachovať.

Stať sa rodičom nie je ťažké ale byť ním je naopak veľmi náročné!

Zvládnutie konfliktov
Nežijeme na pustom ostrove ale sme obklopení ľuďmi, ktorí pre nás niečo znamenajú. Váš vnútorný konflikt sa môže odraziť v prístupu k druhým a naopak vaše vzťahy môžu viesť k vnútornému konfliktu. Konflikty sú však nevyhnutné a potrebné, sú výsledkom rôznych prianí, potrieb a očakávaní. Podľa toho, čo urobíte a ako s tým budete zachádzať, obohatíte svoj život a môžete sa stať silnejšími a zrelšími.
Majte odvahu konflikt otvorene riešiť a dotiahnuť do konca.
Svoje pocity, myšlienky a očakávania vyjadrujte otvorene a úprimne.
Rozlúčte sa s mýtom, že keď sa hádate, tak sa už nemilujete.
Nezabudnite, že ste pre dieťa vzorom, ono pravdepodobne preberie váš spôsob riešenia konfliktov.

Hádame sa správne
Pri otvorenej hádke viete, o čo vám ide, naplno zastávate svoje záujmy. Vyjadríte svoj hnev a poviete, čo sa vám nepáči. Kritizujete partnera a poviete, čo sa má zmeniť.
Pri skrytej hádke neprejavíte svoj hnev a nezastávate svoje záujmy. Partnera kritizujete nepriamo tým, že ho podpichujete. Nepoviete priamo, čo sa má zmeniť. Atmosféra v rodine je dlhodobo napätá, vy však predstierate, že sa nič nedeje.

Dieťa si v každom prípade všimne, že niečo medzi rodičmi neklape. Reaguje neistotou, zvlášť ak sa hádate skryte a popierate, že sa niečo deje. Dieťa si vytvára vlastné fantázie a vyvodzuje svoje závery, často vzťahujú napätie v rodine na seba, premýšľajú či sa rodičia nehádajú pretože dostalo zlú známku alebo neposlúchalo.
Otvoreným konfliktom sa dieťa učí, že život nie je iba harmonický a že sa občas v súžití objavia problémy a krízy. Potrebuje nutne vzor ako sa hádať. Nakoniec pri hádke ide o to, že musíme nájsť riešenie a zlepšiť vzťah.

Na hádku si nájdite čas. Potýčky pred odchodom do práce nemajú význam. Povedzte: "Dnes večer by som si s tebou rada sadla a pohovorila o tvojom podiele na domácich prácach.
Popíšte čo vám vadí a ako sa pri tom cítite.

Hovorte o sebe formou: "ja": "Ja sa cítim veľmi zaťažená všetkými domácimi prácami a mám pocit že som na ne úplne sama." namiesto: "Ty mi nikdy nepomôžeš, všetko musím robiť sama."
Povedzte čo by sa malo zmeniť. Buďte čo najviac konkrétna. Namiesto: "Chcem, aby si mi pomáhal." povedzte: "Priala by som si, aby si raz do týždňa navaril obed."
Hovorte o pozitívnych dôsledkoch, ktoré pre vás zmena chovania môže mať.
Počúvajte, čo vám k tomu hovorí partner a reagujte na to. Zostaňte pri svojich pocitoch. "Počujem, čo hovoríš, a rozumiem tomu. Mám ale pociť, že moje potreby zostávajú nepochopené."
Ak v hádke nenájdete uspokojivé riešenie, mali by ste problém odložiť na inú dobu: "Zdá sa, že sa dnes nedostaneme ďalej, porozmýšľame a porozprávame sa zajtra."
Ak hrozí, že sa hádka zvrhne do neplodného osočovania, mali by ste ju ukončiť: " Už sme zase pri tom, že na seba začíname kričať. Ja nechcem aby sme spolu takto zaobchádzali. Prestaňme s tým."
Vysvetlite dieťaťu, že mama a oco majú spor a snažia sa ho vyriešiť.
Niekedy sa v hádke nevyhneme urážkam a ubližovaniu aj keď je na obidvoch stranách dobrá vôľa. Potom je nutné ospravedlnenie, ktoré prispeje k uvoľneniu napätia: "Je mi ľúto, že som ti ublížila." Aj tak ale trvajte na svojom názore.

Ak spolu zaobchádzate už len tak, že si vyčítate a pričítavate vinu za všetko možné, potom aspoň zaistite, aby sa to nedotýkalo dieťaťa. Dajte mu najavo, že ide o problém medzi vami dvoma a že dieťa máte stále radi.

Aj pri dohadoch o výchovných metódach by ste mali dieťa vynechať. Deti si rýchlo všimnú, že môžu stavať rodičov proti sebe. Ak dieťa využívate pre posilnenie vlastných záujmov, napr. ho používate ako kuriéra: "Choď a povedz otcovi, že...", je donútené prikloniť sa na stranu jedného z vás a rozhodnúť sa, kto je dobrý a kto zlý. To je pre neho príliš náročné. Partner je tiež bezmocný, môže sa podvoliť alebo pokračovať s tým, že možno ho bude dieťa pokladať za toho "zlého". Využívať deti ako nátlakový prostriedok nevedie k tomu, že by ste v konflikte dospeli k nejakému riešeniu.
Ste dospelí, svoje záujmy si musíte obhájiť sami!

Vyhnúť sa boju o moc
Ste často zúfalí a neviete, ako donútiť dieťa, aby:
- sa nepomočovalo
- upratovalo svoju izbu
- pravidelne a rozumne jedlo
- sústredene robilo úlohy
- bolo doma včas
- robilo domáce práce.
V týchto situáciách často dochádza k pomyslnému súboju medzi vami a deťmi. Dávate najavo svoju nadradenosť tým, že hovoríte: "Teraz to musíš spraviť, pretože ja to tak chcem." Dieťa sa ale nenechá nútiť, odmieta poslušnosť a skúša svoju silu. Deti majú výdrž. Dokážu byť veľmi tvrdohlavé a priečne, kým nedostanú, čo chcú. Sú tiež obratnejšie, vycítia akým chovaním môžu vyvinúť nátlak a vynervovať rodičov.

Demonštratívne správanie
To, že s dieťaťom súperíte o moc, poznáte podľa svojich pocitov a správania. Ste nahnevaní a sklamaní alebo pociťujete oslabenie svojej autority, kričíte, kážete, vyhrážate sa, vydierate alebo dokonca bijete. Takto chcete demonštrovať svoju moc a silu. Dieťa sa má podvoliť. Nútite ho k poslušnosti.
Dieťa sa nechce nechať nútiť, nechce sa podriadiť a kričí, reve alebo odmieta poslušnosť. Keď zostanente na svojej pozícii, dostanete sa do začarovaného kruhu a siahnete vždy po čoraz tvrdších prostriedkoch aby ste dali najavo svoju nadradenosť.
Ak si v takýchto situáciách všimnete tón svojho hlasu, zistíte, že zodpovedá vášmu vnútornému postoju. Začnete byť hluční, agresívni, rozkazujete a vyžadujete. Postoj tela je povýšený, napätý, výhražný. Gestikulujete zdvihnutým ukazovákom a demonštrujete, že hlavné slovo máte vy.

Autoritatívny nie je autoritársky
Autoritárske správanie vychádza z doby, keď deti so samozrejmosťou museli počúvať. Možno ste to zažili - poslušnosť, disciplína, podriadenie.
Politické a kultúrne zmeny prinášajú demokratickejšie výchovné metódy.
Autorita je niekto, kto osobnou integritou ukazuje s porozumením cestu. Nepotrebuje zvláštne mocenské nástroje, pretože uplatňuje vlastný vplyv. Radí namiesto kritizovania alebo požadovania. Povzbudzuje k spolupráci namiesto aby vyvíjal tlak. Povzbudzuje k hľadaniu riešenia.
Sledujte reč svojho tela a tón hlasu. Pôsobíte uvoľnene a kľudne alebo stále niečo požadujete a vyhrážate sa? Overte si výsledky svojho výchovného postupu. Správa sa dieťa inak alebo to je stále rovnaké? Ak pokračuje, môžte si byť istí, že mocenský súboj ešte neskončil. V tom prípade začnete od začiatku.

Umenie odpúšťať
Odpúšťať a uzmieriť sa nie je vždy ľahké. Pri hádke s dieťaťom by ste mali byť kladným vzorom. Neočakávajte, že dieťa príde prvé. Ako dospelí ste skôr schopní reflektovať, čo sa stalo a odhadnúť dlhodobé a krátkodobé následky.
Dieťa vyvodzuje vlastné závery zo vzorcov, podľa ktorých hádky medzi rodičmi prebiehajú.
Myslíte si, že tým, že neodpustíte, sa ochránite pred ďalším zranením? To je ilúzia. Žijete v sociálnych vzťahoch. Občasné zraňovanie pratrí k ľudskému súžitiu. Ak si bolesť nechcete pripustiť, vnútorne sa zatvrdíte a skončíte osamelo.
Niekedy sa mylne domnievame, že uzmieriť sa znamená vzdať sa.
Vinu nehľadajte len u iných, overte si, čo ste urobili aby to vyvolalo útok alebo ublíženie. Neutápajte sa v sebeľútosti, uvedomte si svoje pocity a rozhodnite sa ako s nimi chcete naložiť.
Spomeňte si, ako vyzerali hádky a uzmierenie vo vašom detstve a ako ovplyvnili váš život.

Odpustenie znamená nahliadnuť bez zlosti na to, čo sa stalo, uvoľniť sa pre budúcnosť, ďalšie skúsenosti, zážitky.
Dieťa čaká na uzmierenie. Ak odpustíte, urobí to aj ono. Aj ono následne častejšie príde a povie: "Môteme byť zase kamaráti?"

Dovoľte si chyby
Často sa sami seba pýtate, či robíte všetko správne. Nikto však nie je vševedúci, nemôže vo všetkých životných situáciách zo seba vydať všetko a stále sa pri tom usmievať. Chybám sa nevyhneme. Aby sme s nimi dokázali zaobchádzať, mali by sme zľaviť zo svojich požiadaviek, určiť priority a tiež dokázať požiadať o pomoc.
Chybu napravte. Ospravedlňte sa svojmu partnerovi alebo dieťaťu keď ich urazíte, rozhneváte alebo zraníte. Rovnako a s láskou zaobchádzajte so sebou samým. Odpúšťajte si chyby a snažte sa ich napraviť.